PAVOL JANÍK
Demokratický systém sa od totalitného odlišuje najmä striedaním postáv na politickej scéne. Nezabudnuteľný Michail Gorbačov v rámci neodolateľnej perestrojky vyvinul pôvabný pojem – rotácia kádrov. Áno, podobnosť s krúživým pohybom kolotoča je veľmi výstižná. V slovenskej vládnej strane Smer – sociálna demokracia sa však kolobeh politikov očividne niektorých ľudí vôbec netýka. Za viacerých nedotknuteľných uveďme aspoň premiéra a šéfa rezortu kultúry.
Aktuálne ktosi na Slovensku kúpil za bagateľ vzácnu bustu a následne ju predal za 30 miliónov dolárov americkej galérii. Detaily nie sú podstatné, ale jadro problému je azda pochopiteľné aj laikovi. Prečo v tejto súvislosti premiér neodvolal príslušného člena vlády, čo by bolo pred voľbami presvedčivé gesto? Namiesto toho neochvejný minister odvolal subalterných úradníkov a členov komisie, akoby s ich vymenovaním nemal nikdy nič spoločné.
Po vysvetlenie dozaista netreba chodiť ďaleko. Minister kultúry má neotrasiteľné postavenie garantované tým, že jeho hlavným poslaním je viesť predvolebné kampane Smeru, čo je úloha trvalá, nesmierne náročná a veľmi chúlostivá. Ako odborník na propagandu tiež vie, že každý škandál sa dá prekryť iným škandálom, aj keď sú po každej stránke neporovnateľné, ale médiá a verejnosť prahnú po senzáciách, tak im ich treba ponúknuť, aj keď ide skôr o atraktívnosť, založenú na bombastických formuláciách a neduživom obsahu.
Pred novembrom 1989 boli všetky vtedajšie politické strany – hlavná plus dve vedľajšie v Čechách (lidová a socialistická) a dve ďalšie na Slovensku (slobody a obrody) spolu s ostatnými spoločenskými organizáciami komplexne financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom Národného frontu. Aj umelecké zväzy boli napojené na štátny rozpočet, ale prostredníctvom ministerstiev kultúry.
Dnes je najväčším verejným tajomstvom, že slovenské politické strany vedú nákladné kampane, ktoré evidentne mnohonásobne presahujú ich oficiálne príjmy od štátu (podmienené počtom odovzdaných hlasov voličov v ich prospech). Je nemenej zrejmé, že strany ekonomicky závisia od známych miliardárov, ktorí investujú do politiky s očakávaním neohraničených ziskov. V tejto akrobatickej finančnej hre sa treba vedieť pohybovať veľmi obozretne, lebo jediný chybný krok môže mať nepredstaviteľné následky. V tom spočíva osobnostný šarm, svojrázny talent a skutočná nenahraditeľnosť ministra kultúry.