PAVOL JANÍK

V súvislosti s Cenou fair play MUDr. Ivana Chodáka, ktorú od roku 1994 pravidelne udeľuje Slovenský futbalový zväz v Dolnom Kubíne, som už neraz písal o duchovnej kultúre telesnej kultúry. Pravda je, že etické hodnoty džentlmenstva, ktoré symbolizuje práve Chodákov humanistický odkaz, dnes naliehavo potrebuje nielen šport, ale celý kultúrny a spoločenský život.

Po predchádzajúcich dvoch knižných publikáciách venovaných osobnosti Ivana Chodáka (Július Psotka: MUDr. Ivan Chodák, rytier v kopačkách, Šport press, Bratislava 1999; Zdenka Lenetayová: Šport a osobnosti, SZTK – Múzeum telesnej kultúry v SR, Bratislava 2008) vyšiel k storočnici legendárneho športovca a k 95. výročiu založenia klubu Slovan Bratislava tretí knižný titul – Zdenka Lenetayová, Viliam Karácsony: IVAN CHODÁK (SZTK – Múzeum telesnej kultúry v SR, Bratislava).

Pri tejto príležitosti dozaista treba spomenúť aj film Gentleman na trávniku, ktorý zachytáva životný príbeh Ivana Chodáka a ktorý režírovala jeho dcéra Mgr. art. Oľga Janíková-Chodáková (Slovenská televízia, 2004).

Aktuálne knižné dielo popri bohatom obrazovom materiáli a kompetentnej odbornej textovej časti (v slovenčine i v angličtine) upriamuje pozornosť aj na rodinný kontext protagonistu, čím ho prirodzene včleňuje do podstatných kultúrnych a historických súradníc. Sústreďme sa najmä na tento významný aspekt, hoci nemožno obísť aspoň telegrafický záznam kľúčových faktov zo športovej a spoločenskej dráhy Ivana Chodáka, ktorý ako futbalista odohral 193 ligových zápasov, dal 23 gólov, okrem brankárskeho vystriedal všetky hráčske posty, jedenásťkrát reprezentoval Slovensko, pričom nebol ani raz vylúčený, dokonca ani napomínaný. Vynikal i v behu na tratiach od 800 do 5000 m, v skoku do výšky, v tenise a v plávaní. V roku 1934 získal v behu na lyžiach titul akademického majstra Československa, ktorý mu zabezpečil účasť na zimných svetových hrách študentstva vo švajčiarskom St. Moritzi, kde v behu na 18 km obsadil bronzové 3. mesto. Ako študent hral ľadový hokej za VŠ Bratislava a ŠK Bratislava. Dvakrát bol majstrom Slovenska, dva razy hral vo finále. Za vybrané mužstvo Slovenska nastúpil tri razy. Po príchode Hildy Múdrej do Bratislavy (pôvodne Viedenčanky, neskôr trénerky Ondreja Nepelu) bol jej prvým krasokorčuliarskym partnerom. Počas 25 rokov trénoval všetky družstvá Slovana – od áčka cez dorastencov až po neregistrovaných. Za doktora medicíny bol promovaný v roku 1938, patril k najznámejším a najnavštevovanejším bratislavským lekárom chorôb ušných, nosných a krčných. Dlhé roky bol prvým richtárom Obce Oravcov v Bratislave.

Teraz niekoľko sľúbených pohľadov do rodinného archívu. Ivan Chodák sa narodil 3. 2. 1914 v Dolnom Kubíne ako druhorodený syn majiteľovi mäsiarstva Ondrejovi Chodákovi (1883– 1965) a jeho manželke Márii, rod. Medzihradskej (1889–1957). (Zemiansky rod Medzihradských siaha do 13. storočia a k jeho pokračovateľom patrí viacero osobností z moderných dejín – napríklad Pavol Országh Hviezdoslav, národný umelec Mikuláš Huba a jeho syn prof. Martin Huba.) Starší brat Ondrej Chodák (1911–1946), ktorý v dospelosti prevzal rodinný podnik, zomrel v internačnom tábore v Rusku. Mladší Ladislav Chodák (1915–1981) vyštudoval farmakológiu v Prahe a prírodné vedy na univerzite v Brne, v praxi sa venoval ako chemik rozvoju a vývoju nových technológií umelých vláken, od roku 1954 až do svojej smrti prednášal chémiu a technológiu prírodných vláknotvorných polymérov na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT v Bratislave.

Ivan Chodák sa za veľkého záujmu bratislavskej verejnosti 4. 6. 1942 oženil s Oľgou, rod. Sekeyovou (25. 12. 1920 Bratislava – 14. 8. 1989 Bratislava). Oľga Chodáková od roku 1946 pôsobila ako umelecká vedúca a choreografka národopisného telesa, ktoré vystupovalo aj v zahraničí pod názvom Mladí Živeniari – Skupina Oľgy Chodákovej, bola zakladateľská osobnosť folklórneho súboru Lúčnica a do roku 1951 jeho umelecká vedúca a prvá choreografka. V roku 1955 vyštudovala choreografiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a do roku 1958 pôsobila ako umelecká vedúca a choreografka baletného súboru Novej scény SND v Bratislave, v ďalšom období pracovala ako režisérka Československej televízie v Bratislave, kde autorsky a režijne pripravila viacero významných projektov, napríklad 13dielny cyklus Človek tvorca krásy (1964–1965), 12dielny dramatizovaný cyklus Slovensko v baladách (1969–1971) a nezabudnuteľný cyklus pre deti Matelko. V roku 1969 stvárnila jednu z postáv v kultovom filme Dušana Hanáka so špecifickým názvom 322. Z Oľginej rozvetvenej a osobnosťami naplnenej rodiny pripomeňme aspoň starú mamu Oľgu Krčméryovú, rod. Petényovú (1868 Budiná–1950 Bratislava) jednu z hlavných organizátoriek slovenského spolkového života v Bratislave pred rokom 1918, strýka Štefana Krčméryho (1892 Mošovce–1955 Pezinok), literárneho historika, publicistu, prekladateľa, správcu Matice slovenskej, signatára Martinskej deklarácie z 30. 10. 1918, či otca Viktora Sekeya (1880 Liptovský Mikuláš – 1960 Bratislava), ktorý v Budapešti vydával a redigoval Slovenské noviny a časopis Zornička – Novinky pre naše dietky.

V manželstve sa Chodákovcom narodili tri deti: Ivan (1943), Vladimír (1945–1982) a Oľga (1951). Prof. Ing. Ivan Chodák, DrSc., pracuje na Ústave polymérov SAV a dlhoročným vývojom nových materiálov na báze biodegradovateľných plastov sa etabloval ako vedec s medzinárodným renomé. Dcéra Mgr. art. Oľga, vyd. Janíková, vyštudovala televíznu réžiu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, pracuje v oblasti audiovizuálnej tvorby, za ktorú získala viacero prestížnych domácich i zahraničných ocenení.

Vráťme sa však k osobnosti MUDr. Ivana Chodáka, ktorého odmenili aj čestnými titulmi (majster športu, vzorný tréner, zaslúžilý lekár) a Cenou primátora Bratislavy. Zomrel 14. 2. 1994 v Bratislave, kde je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí spolu so svojimi príbuznými, teda mimo miesta vyhradeného pre tzv. celebrity, lebo si želal, aby sa jeho pamiatka spájala s jeho blízkymi. Ivan Chodák sa vrcholovému športu venoval ako amatér, ale na vysokej profesionálnej úrovni, popritom bol uznávaným a vyhľadávaným odborným lekárom a predovšetkým dobrým a láskavým človekom. Tretia knižná publikácia zacielená na reflexiu životného odkazu Ivana Chodáka o tom vydáva podnetné a hodnotné svedectvo.