PAVOL JANÍK

Dlho sa mohlo zdať, že k pestrému životnému príbehu Jana Kavana už niet čo dodať. Pre poriadok spomeňme aspoň niekoľko základných faktov. Narodil sa 17. 10. 1946 v Londýne ako syn československého exilového diplomata a vojenského dôstojníka Pavla Kavana a britskej učiteľky Rosemary. Jeho otca v 50. rokoch odsúdili v súvislosti so známym procesom s Rudolfom Slánskym na 25 rokov.

Jan Kavan ako poslucháč Karlovej univerzity v Prahe sa v 60. rokoch angažoval v študentskom hnutí. Vzhľadom na svoj pôvod mal britské občianstvo a v roku 1969 vlastne paradoxne emigroval do svojej rodnej krajiny, kde študoval na viacerých vysokých školách. Zameriaval sa na medzinárodné vzťahy, históriu a politológiu. V Londýne založil a viedol agentúru Palach Press a dve ďalšie inštitúcie – Nadáciu Jana Palacha a Východoeurópsku kultúrnu nadáciu.

V novembri 1989 sa vrátil do Prahy, kde sa stal za Občianske fórum poslancom Federálneho zhromaždenia. Uveďme jeho najvýznamnejšie funkcie – predseda Valného zhromaždenia OSN (10. 9. 2002 – 16. 9. 2003), podpredseda vlády ČR (1999 – 2002) a minister zahraničných vecí ČR (1998 – 2002). Ako šéf diplomacie 12. 3. 1999 podpísal vstup Českej republiky do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Paradoxov je však oveľa viac. Treba sa zmieniť o tom, že čelil obvineniu so spolupráce so Štátnou bezpečnosťou. Veľké množstvo dokumentov na túto tému obsahuje kniha Přemysla Valachovského a Johna Boka KATO s ironickým podtitulom Příběh opravdového člověka (vydavateľstvo J. W. Hill, Olomouc 2000). Málokto si však položil otázku, čo znamená, že príslušné orgány Federálneho ministerstva vnútra ČSSR boli informované o jeho návštevách Československa pod falošným menom s britským pasom počas jeho emigrácie. Keby rozliční experti a iní investigatívni žurnalisti používali zdravý rozum, tak by si uvedomili, pre čie spravodajské služby Jan Kavan v skutočnosti pracoval.

Nikdy som nevedel, z ktorej strany začať a kde skončiť čítanie spomínanej objemnej knihy, ktorá na viac ako 530 stranách uverejňuje faksimile záznamov 1. správy ministerstva vnútra, všeobecne známej pod označením rozviedka. Až po rokoch som si uvedomil, že československá socialistická špionáž bola zrejme najefektívnejšou spravodajskou službou na svete, o čom svedčia údaje o výdavkoch na občerstvenie, uvedené na konci každého oficiálneho záznamu. Pravdaže – k útrate za stravu a nápoje treba prirátať mzdy pracovníkov rozviedky, ale tí si v rámci diplomacie museli plniť aj iné ako vyzvedačské pracovné povinnosti.

Pozrime sa na niektoré skutočnosti, ktoré charakterizujú bombastickú medializovanú i knižne popularizovanú kauzu Jana Kavana. Napríklad (zámerne uvádzam autentický účtovnícky pravopis pracovníkov rozviedky) – Vydání 78,- Kčs; Vydání – Na obědě 35,-- Kčs a Na obědě 65,-- Kčs, SPOLU 100,-- Kčs; Vydání za drinky a obědy 4,16 + 30,- ,podpora : 34,16,-, Vydání za drinky a obč. 2,05,-.

Aby to nebolo priveľmi nudné, tak krátku exkurziu do špionážneho účtovníctva ukončíme poznámkou, že niekde sa objavila aj položka za taxík. Okrem neuveriteľného rozkladu čiarok a pomlčiek treba zrejme konštatovať, že, kde nejde o Kčs (koruny československé), ide o britské libry. Veď vždy a všade ide o peniaze. Ako už niekoľko desaťročí správne analyzuje zložitú problematiku špionáže moja manželka – najväčšou záhadou v činnosti ŠtB naveky zostane, kto a za koho naozaj zaplatil, respektíve na koho krycie meno si chlapci v krčme vypili.