PAVOL JANÍK

Pred desaťročiami som sa ako študent vysokej školy umeleckého zamerania oboznámil aj s autorským právom, takže už dosť dlho viem, že na Slovensku sa porušuje s úplnou samozrejmosťou a absolútnou bezočivosťou.

Napriek tomu som sa nedávno obrátil na konateľa jednej obchodnej spoločnosti stručným e-mailom, v ktorom som o. i. uviedol: „V prílohe si Vám dovoľujem poslať naskenované stránky z mojej knihy Špinavé čistky (2002), na ktorých sa nachádza aj moje autorské riešenie ŠTRBSKÉ PRESSO®. Moja slovná hra bola predtým i potom niekoľkokrát časopisecky publikovaná. Vaša rovnomenná firma prijala zhodný názov v roku 2014. Vzhľadom na uvedené súvislosti by som pokladal za korektné, keby ste situáciu vyriešili symbolickým finančným vyrovnaním.“

Úprimne povedané – neočakával som nijakú reakciu a tobôž nejaký honorár, ale pomerne rýchla a siahodlhá odpoveď prekonala aj moje najfantastickejšie predstavy. Tak z nej citujem aspoň finále (aj s gramatickými chybami): „Na základe týchto skutočností Vás dôrazne upozorňujem, že nesúhlasíme s tým aby ste ďalej slovné spojenie ŠTRBSKÉ PRESSO® , ani ochrannú známku ŠTRBSKÉ PRESSO® používal v akejkoľvek publikácii, osobitne nie v prípadnej dotlači knihy Špinavé čistky. Nesúhlasíme s tým aby ste slovné spojenie ŠTRBSKÉ PRESSO® , ani ochrannú známku ŠTRBSKÉ PRESSO® používal bez nášho súhlasu v akýchkoľvek materiáloch určených na distribúciu, predaj, alebo voľne dostupných verejnosti či v písomnej, alebo elektronickej. V prípade zistenia porušenia nášho nesúhlasu budeme nútení túto záležitosť riešiť súdnou cestou.“

Od majiteľa firmy, ktorý používa zdravý rozum, by vari bolo logické očakávať, že naopak príde s ponukou financovať ďalšie vydanie mojej knihy a využívať jej distribúciu ako reklamu svojich podnikateľských aktivít.

Čo dodať na záver? Azda sa už len môžem tešiť, že si napríklad nejaká krčma dá zaregistrovať ako svoj názov niektorý z mojich iných autorských nápadov. Možno siahnu po mojej básni Pinokiosk z knihy Niekto ako boh (1998): „Pes sa zmyšil, myš sa zopsula. A čo prasa? Má sa fasa.“