PAVOL JANÍK

Ťažko povedať, čo všetko je na Slovensku možné v rámci zneužívania informačných technológií. Na internete sa dajú nájsť rozličné nezmysly, vrátane tvrdenia, že som autorom antisemitských článkov – samozrejme – bez ich názvov a dátumov zverejnenia, pretože jednoducho vôbec neexistujú. Naopak – dlhoročne úzko spolupracujem s vedúcim redaktorom medzinárodného projektu LITERATURA S HVĚZDOU DAVIDOVOU a slovenským čitateľom som prekladmi i recenziami sprístupnil vynikajúce diela viacerých autorov európskeho i svetového významu, ktorých príbuzní zahynuli v rámci holokaustu (šoa).

Jednotlivcov, ktorí striedajú protichodné ideológie podľa toho, ktorá im práve poskytne väčší spoločenský úspech a lepšiu finančnú situáciu, dozaista nemožno stotožňovať s celými skupinami ľudí, vrátane židovstva – ani v náboženskom ani v etnickom zmysle. Veď práve Mojžišov (Mošeho) monoteizmus zbavil ľudstvo modloslužobníctva a prinášania ľudských obetí. Žalostný stav civilizácie aj v súčasnosti potrebuje obnovovať základné princípy monoteistických náboženstiev, vrátane zákazu zabíjať a prikázania lásky k blížnemu.

Nebudem sa samoobslužne vyjadrovať k vlastnej rozsiahlej literárnej tvorbe, preloženej do vyše 20 jazykov a publikovanej vo viac ako 30 krajinách, veď môj profesionálny životopis je uverejnený vo viacerých renomovaných encyklopédiách a na mnohých slovenských i zahraničných internetových portáloch. Viem len toľko, že – na rozdiel od nebohého ministra kultúry Dušana Slobodníka – nemienim zvyšok života stráviť súdnymi spormi na ochranu osobnosti. V každom prípade som rád, že patrím medzi reprezentačné kádre slovenskej literatúry – na rozdiel od rozličných kádrovníkov, ktorí si myslia, že zväčšia svoj vlastný význam, keď berú nadarmo zvučné mená známych ľudí.