MARINA CEJANO
História česko-slovenských vzťahov je dlhá a spojená aj s menom slovenského filozofa, básnika, jazykovedca, historika a politika Ľudovíta Štúra (28.10.1815-12.1.1856). Pochádzal z učiteľskej rodiny. Gymnázium absolvoval v Maďarsku a pokračoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu sa stal členom Spoločnosti česko-slovenskej. Neskôr bol tajomník a podpredseda spolku. Na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej prednášal od roku 1836 dejepis a slovanskú literatúru. Začiatkom apríla 1837 bol spolok zakázaný, Štúr teda založil Ústav reči a literatúry československej. Miloval prírodu, túlal sa po lesoch a hovorí sa, že vždy mal v ruke Kollárovu Slávy dcéru. Od mladosti písal poéziu. Uverejňoval aj v pražských Květech pod názvom Dumky večerní. Vydal zbierku Spevy a piesne. V roku 1838 odišiel študovať do Halle jazykovedu, históriu a filozofiu. Cestou sa zastavil v Prahe, kde strávil mesiac v kruhu českých vlastencov. Počas štúdia v Halle navštívil oblasť obývanú Lužičkými Srbmi. Svoje zážitky uverejnil v cestopise Cesta do Lužíc, ktorý vyšiel v Časopise českého múzea.
V júli 1843 sa zišiel Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža, aby sa a dohodli na kodifikácii spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenského nárečia. Potreba spisovnej slovenčiny bola dlho diskutovaná, inteligencia používala biblickú češtinu a ľud jej nerozumel. V roku 1844 napísal Štúr dielo Nárečie slovenské a potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej. V rokoch 1845-1847 sa venoval hlavne politickej činnosti, začal vydávať Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský a inicioval založenie spolku Tatrín. Stal sa poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Prišiel revolučný rok 1848. Vo Francii vznikla republika a revolúcia otriasala Európou. Štúr na pozvanie J. V. Friča pricestoval do Prahy, kde založili spolok Slovanská Lipa, na podporu súdržnosti Slovanov. Dňa 11. mája 1848 boli v L. Mikuláši vyhlásené Žiadosti slovenského národa, ktorými sa Slováci vyhlásili za svojbytný národ. Bol to prvý štátoprávny program Slovákov. Na Štúra, Hurbana a Hodžu bol vydaný zatykač. Štúrovci odišli do Prahy, kde sa 2. júna 1848 zúčastnili Slovanského zjazdu. Na zjazde diskutovali o postavení Slovanov. V Prahe vypuklo povstanie, ktoré bolo násilne potlačené a zjazd skončil. Po skončení neúspešnej revolúcie sa Štúr vrátil k rodičom do Uhrovca a žil pod policajným dohľadom. V roku 1851 dokončil filozofické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti. Prežíval rodinnú tragédiu, v priebehu 3 rokov zomrel jeho otec, matka, brat a jediná láska A. Ostrolúcka. Ľudovít sa presťahoval do Modry, aby pomáhal bratovej rodine. Na poľovačke sa nešťastne zranil a zakrátko zomrel.
MARINA CEJANO
Spomienka
Vysoký Vtáčnik,
tajomný a volajúci
on upieral na teba čarovné očí.
Vy hory zelené,
nebezpečne krásne,
sejete do srdca myšlienky prejasné.
Sníval v lesoch chlapec mladý,
v ruke Slávy dcéra,
tam nachádzal rady.
Ubehli roky,
roky krušné aj dobré,
z diaľky sa vracajú slova varovné.
Človek bez svedomia
je duša prázdna,
pravdivosť dejín v područí až spozná.