MICHAL DIENEŠ
Mal som šťastie. V bratislavskom antikvariáte som natrafil na zbierku básní, Cválajúce dni, od milovaného Janka Smreka. S venovaním, s dátumom 12. 12. 1940, a s jeho podpisom! Keď ju písal, bol mladúčky, 25 liet. Poznáte to, čítať známu vec s odstupom rokov, je vždy iné (dobrodružstvo); dopracujeme sa k lepším odpovediam na otázky staré, ale zároveň vyvstanú aj otázky nové. Aj také, u ktorých vieme, že odpoveď nepríde, že je len v nás, v našom bytí.
Majstre, s Vašim dovolením:
Ešte raz kebych na svet prišiel,
niesol bych srdce na dlani,
ostal bych deckom celý život,
láskavou rukou hladkaný.
A s ďalším slovenským velikánom, Mikulášom Schneiderom-Trnavským:
Keby som bol vtáčkom,
letel by som za les,
pozrieť sa, čo robí
mamička moja dnes.
Žijeme v čase a priestore, vo svete, ktorý má materiálnu a duchovnú dimenziu.
Sám tento Svet je súčasťou času a priestoru, sám je časom i priestorom zároveň. Je kauzalným prepojením hmoty a vedomia, večne a neoddeliteľne.
Čo je prvotné? Nebolo by zlé vedieť to s istotou. Ale odpoveď z filozofického vŕšku môže byť aj iná; nikoho neodmieta, naopak, a je vždy etická. Možno aj takáto: „Filozofi svet len rôzne vykladali, ide o to zmeniť ho“. Pre ľudí práce. Nie je to viac ako úvahy a škriepky o prvotnosti? Nie, žeby nemali svoj dobový zmysel, ale dnes? Keď nám stavajú nový, super Titanic, s pohonom na LGBT? Keď naprojektovali bratovražedné vojny Slovanov? Ľudia proti Ľuďom?! A raz, až príde náš čas, a naplní sa náš kvantový priestor, dozvieme sa. S istotou, tak ako Marx, Engels, či Janko Smrek.
Niektorí hovoria o paralelných svetoch, o reinkarnácii, o živote po živote.
Ak je tak, je počet bytostí konštantný? Samotný náš Vesmír, neustále praskajúci vo švíkoch, je konštantný? Mení sa, aby zostal rovnakým? Akú úlohu v ňom má Temná hmota, absolútne dominantná entita v čase a priestore? Je v nej uložená Najvšeobecnejšia informácia? Protokol bytia, vzniku a zániku, všetkého? Dá sa odomknúť? Dá sa tam vstúpiť, a za akých podmienok?
Ako to, že niektorí ľudia majú mimoriadne schopnosti, vedia liečiť, vedia učiť, vedia tvoriť, vedia milovať (mať rád); inak než ostatní?! Aby som to zľahčil, vedia zabehnúť stovku pod desať. Ja? Ani za svet. A nie, že by som nechcel.
Isto viem, že aj ja sa mením, aby som zostal rovnakým. Nie výzorom, nie vonkajškom, nie tým, čo je ako ľalia poľná. Pri všetkej úcte k jej kráse a potrebnosti.
Po VOSR dostal Lenin od novinárov aj otázku, aká politika je najlepšia?
Ako by na ňu odpovedali naši (s)h-ráči ponovembroví? Najmä tí, hneď po komunistoch, kresťanskí a národní, za moci ktorých sa udiali tie najväčšie rabovačky a devastácia národného majetku. A morálky. Toho, čo generácie našich predkov, neraz s veľkým odriekaním a trápením, vybudovali. Bože, ak je život po živote, ušetri ma ich spoločnosti, ale i spoločnosti ich voličov. Amen.
Ako by odpovedali vieme, denne to vidíme, len pre pestovanú tuposť, pre beľmo konzumu a obľúbených falošných hodnôt, nevidíme. Atribútom marxizmu je kritické myslenie, veda; na tomto základe aj vznikol. Čo ho nahradilo, a kto?
To sa v slušnej spoločnosti nemôže ani vysloviť.
Politika je o hodnotách, ktoré sú odvodené z cieľov, aké sleduje. Tie môžu vyjadrovať potreby ľudí práce, alebo tých, ktorí na nich parazitujú, ktorí ich vykorisťujú.
A odpoveď Vladimíra Iľjiča? Najlepšia politika je zásadová politika.
Aké sú zásady ľudí práce, a politikov, ktorí ich reprezentujú? Obdobie socializmu to rukolapne dokázalo. Ešte aj dnes sa z toho žije.
Privatizéri, nadnárodný kapitál, bank okupanti lepšie, a tí, čo si to vyštrngali, ešte lepšie. Budú mať aj trinásty dôchodok! To za Husáka naozaj nemali.
Každé zabudnutie, a nie len pri voľbách, sa mení v reálny trest: od dostupnosti chudoby pre stále širší okruh ľudí, až po vtiahnutie do vojen, do tupostí typu LGBT či voľby pohlaví.
Už vieme, prečo si socializmus strážil hranice, a nie len tie vonkajšie? Hranice hodnôt! Nakoniec, pevnosť bola dobytá zvnútra; hlupákmi.
Bol čas vianočný, pre kresťanov výnimočný tým, že sa narodí Spasiteľ. Dúfam, že tam hore vedia do akého sveta, do akého času a priestoru, ho vysielajú. Že bude na to aj adekvátne pripravený. Už nemusí premieňať vodu na víno, to vedia aj iní, možno aj lepšie. Tak, že to ani nespoznáme. Ako u vakcín.
Keby tak vedel nastaviť celý Svet na inú cestu, na iné smerovanie. Aby tá cesta bola vydláždená z kociek mieru, ľudskosti, solidarity, bytov bez hypoték, bez exekútorov. A ešte, a ešte. Ak by to vedel, určite by už neskončil na kríži.
Hore o tom vedia, a my dolu? Že je to aj v našich rukách?! Ako je ten starý slovenský vzdych? Pomôž si človeče, aj Boh Ti pomôže.
Židia svojho Spasiteľa ešte len čakajú. Treba dúfať, že príde skôr ako Gazu, aj s tisíckami detí, celkom vybombardujú. Čo ak práve tam, v Palestíne je naprojektovaná jeho pristávacia dráha? Určite sú pripravené aj inde, ako vravia vojaci: záložné. Len potom bude všetko inak. Môže sa stáť, že už nebude nikto, kto by sa prežehnal pred Krížom, a nikto, kto by spomenul, a odsúdil holokaust. Zastavme ich, bratia!
Čo si želať pod stromček? Ja: veľa otázok, a aspoň toľko odpovedí na ne.
Jedna z nich: môže sa človek pýtať Boha, klásť mu otázky? Prieť sa s nim, protirečiť mu, a diskutovať? Ako v dobrom manželstve? Už len to, že som to napísal, je dôkazom, že áno. Veď nás stvoril na svoj obraz.
A budem ešte smelší, ponúknem (otcovi) odpoveď, marxistickú: pýtať sa Boha, klásť mu otázky, nie je hriechom! Ani pochybovať, keď hľadáme pravdu. Je to naša povinnosť, a výsada ktorú nám dal. Dal nám kritické myslenie, vedu! Hriechom je nepočúvať jeho odpovede. Nerešpektovať ich.
A kde ich nájdeme? Dokonca aj na internete. Dajú sa vygugliť, alebo vymodliť; Desať božích prikázaní.
Prvé je osobné, možno až intímne, podľa vkusu a založenia; ale tie ostatné sú všeľudské. Dávajú rámec všetkým sporom, diskusiám, otázkam a odpovediam. Nezabiješ, nepokradneš (nesprivatizuješ), cti otca i matku svoju (žiadna gender tuposť) a iné. Marxizmus ich sformuloval do Morálneho kódexu budovateľa komunizmu.
Ešte jedna otázočka: môže sa čas otočiť, plynúť nazad? A za akých podmienok? A môžeme to ovplyvniť? A čo sa stane s nami, so svetom v ktorom žijeme? (A že jedna). Ja sa polepším, ako spieva Jožo Ráž, neodpoviem na všetky. Odpovedať na všetky by bolo hriechom, a odpovede by aj tak za hriech nestáli.
Do Einsteina, do kvantovej fyziky, bolo všetko jasné, v istom zmysle jednoduché. Čas plynie jedným smerom, a meria sa hodinkami.
Tí bohatší, s diamantmi a zlatom vyčačkanými, si mysleli, aj myslia, že im nikdy neuplynie. A že hanobenie majetku a moci zaručí večnosť, ba nesmrteľnosť. Ale ak zmeníme podmienky, zdanlivo pevné a trvácne, začne sa meniť tiež. Platí to univerzálne.
A keďže bol čas vianočný, tak takto: poznáme to všetci, len si to nevšímame, alebo bagatelizujeme. Aby sa čas zastavil, či spomalil, nemusíme dosiahnuť rýchlosť svetla. Nesiem vám aj ďalšiu dobrú Novinu: čas sa otáča a plynie nazad v objatí. Neveríte? Vyskúšajte to. S milovanou osobou, a nie len o Vianociach.
Ako bolo na počiatku,
nech je tak i s nami.
Aby deti otcov mali,
aby mali mamy.
Milan Rúfus
Majme šťastie po celý rok!