PAVOL JANÍK

Už neraz som konštatoval, že názvy básnických i prozaických kníh poprednej českej autorky Evy Frantinovej sú vlastne nápaditými miniatúrnymi poetickými vynálezmi, nie je to inak ani v prípade jej najnovšieho diela HLADCE A OBRACE s podtitulom SPISY SEBRANÉ KDYSI (GSW Weber, Praha 2019).

Tentoraz sa lyrická duša poznačená hudbou (ako absolventka konzervatória, ktorá sa venovala štúdiu hry na husliach) obracia na čitateľov s netradične koncipovaným pohľadom na svoju doterajšiu životnú cestu.

Celkom jednoznačne treba zdôrazniť, že talentovaná umelkyňa sa programovo vyhla akejkoľvek zvyčajnej chronologickej deskripcii či faktografickému reťazeniu kľúčových medzníkov jej dozaista veľmi zaujímavého profesionálneho i privátneho života. Namiesto konvenčných memoárov ponúka originálny záznam pre ňu samu subjektívne podstatných okamihov, ktoré pretavuje do podoby kratších textových útvarov s dominantným akcentom na zvečňovanie zdanlivo pominuteľných osobných zážitkov – vrátane útržkov myšlienok a citátov osobností, čo ju vnútorne oslovili, inšpirovali či inak nezabudnuteľne poznamenali.

Tak vznikol pestrý kaleidoskop podmanivých obrazov, ktoré možno oprávnene z emocionálnych i racionálnych hľadísk pokladať za reprezentatívny súbor drobných majstrovských esejí, ale aj mozaiku svojských a svojbytných básní v próze či naopak brilantných lyrických próz.

Autorka obdivuhodne balansuje na rozhraní žánrovej neurčitosti, v ktorej sa slobodne pohybuje podľa neopakovateľnej logiky prirodzene vyplývajúcej zo stvárňovaného empirického materiálu. Pochopiteľne v centre jej záujmu sa mihajú postavy a postavičky z literárnych i širších umeleckých kruhov. Pri ich reflektovaní je však v každom detaile vždy rozhodujúca nesporná autorská výnimočnosť Evy Frantinovej, jej jedinečný a nezameniteľný spôsob videnia.